Daniel Pastirčák

Dni sa míňajú, čas sa kráti, nechcel by som premeškať tú výnimočnú príležitosť a poďakovať sa odchádzajúcej vláde:

» Viac

Na samotnom počiatku príbehov sveta sa Veľký Zberač perál ponoril do svojho najhlbšieho mora. Zostúpil až na dno a hľadal. Pátral sem i tam, v zelených tôňach, v modrastých hlbinách, i vo fialových tiesňavách. Hľadal medzi morskou trávou, medzi chaluhami, pátral v hustých lesoch koralov, hľadal skryté svetielka, zbieral svoje milované perly.

» Viac

V dome na konci mesta žil malý chlapec meno Tĺk. Tĺk od rána do večera pobehoval po veľkom dome, šantil s deťmi v priestrannej záhrade, lozil po stromoch, hral sa s kamarátmi na skrývačku, ani chvíľočku sa nenudil. Tĺk bol vlastne veľmi šťastný, no nevedel o tom.

» Viac

Kedysi veľmi dávno, keď ešte nebolo nič, ani priestor ani čas, Veľký Kresliar nakreslil vesmír. Namočil hrot ceruzky do seba, vnoril ho do svojho svetla a urobil bodku. Potom namočil ceruzku do svojej tmy a urobil druhú bodku. Bodku do bodky – svetlo do tmy.

» Viac

Ak náhodou zablúdite do niektorého z predvianočných kníhkupectiev, istotne váš zrak upúta útla všetkými farbami dúhy pomaľovaná knižočka Po stopách umenia. Je určená deťom a ich rodičom. Napísala a zostavila ju dcéra známeho slovenského výtvarníka Laca Čarného, Daniela Čarná. Nedá mi. Musím nič netušiaceho zákazníka pred tou knihou varovať.

» Viac

Pár poznámok k právu na slobodu svedomia a vierovyznania.

Začnem dvoma príbehmi. Prvý príbeh je znepokojujúci, druhý je neuveriteľný, oba sú však skutočné.

» Viac

Pár slov k „Trom kostolom“.
Pri príležitosti „krstu“ knihy od pána Janovica, Lasicu a Vilikovského
Nedávno sa mi stala neuveriteľná príhoda. Svojou pointou by celkom dobre zapadla do knihy o troch kostoloch: Čakal som na Obchodnej v rade na kebab.

» Viac

Krátko po novembri Sváťa Karásek spieval v rozhlase pesničku. Zapamätal som si iba refrén: „Ďábla jsme vyhodili dveřmi, oknem se zas vrátí zpět“. Ktorým oknom vošiel a akú ma dnes tvár?

» Viac

Zvoliť si za prezidenta Ferka Mikloška by bolo dôstojným gestom voči našim dejinám. Jeho tvár, ak na ňu hľadíme v kontexte desaťročí, symbolizuje to najlepšie z našich novodobých dejín.

» Viac

Možno to bude takto: Je noc. Obyvatelia nášho domu už blažene spia. Iba ja bdiem. V mysli mám smutné obrazy z večerných správ. Rok čo rok to isté. Sú Vianoce, no smutní ďalej smútia, pijani ďalej pijú, manželstvá sa ďalej rozpadajú, deti ďalej unikajú do chemických rajov, chorí ďalej chorľavejú, hladní ďalej hladujú, ľudia ďalej umierajú, teroristi ďalej vybuchujú, vojny pokračujú, napriek hypotekárnej kríze...

» Viac