18.05.2009: Laurinec, Široký, Kmotrík, Chrenko
Viete, čo majú spoločné títo páni? Správne, sú to „športovci“ telom i dušou. Jeden šéfuje futbalovému zväzu, druhý hokejistom, tretí vraj takisto šéfuje futbalovému zväzu a štvrtý je zatiaľ stále šéf Interu Bratislava a hoci je navonok len do počtu, v skutočnosti dobre pasuje do tejto partie na pauzovaný mariáš.
Ešte cítime sklamanie a poníženie po nedávnych majstrovstvách sveta v hokeji. Všetci vieme (a my Slováci predsa hokeju rozumieme), že za hanbou, ktorú sme utŕžili vo Švajčiarsku, nie je ani Handzuš, ani Staňa, Valábik a dokonca ani expert na stínanie hláv vlastných brankárov Surový.
Ryba – aj tá hokejová – smrdí od hlavy. Vinu na úpadku úrovne nášho hokeja nesie vedenie zväzu. Pre rozvoj hokeja od roku 1989 neurobilo nič. Hokej hrá stále menej a menej chlapcov, nestavajú sa žiadne nové štadióny, čestnou výnimkou je Gáboríkova aktivita. Netreba sa čudovať, ak na čele hokeja je človek, o ktorom sa hovorí že bol kapitánom ŠtB a dnes je zrejme najväčším budovateľom predražených stavieb za štátne peniaze. Či sú to diaľnice, či prestavba hradu, či „nový“ zimák v Bratislave.
Maslo na hlave majú aj všetci politici, ktorí sa potľapkávali s hokejovými funkcionármi v čase, kedy sme nosili medaily, avšak reálne neurobili pre hokej a všeobecne pre celý šport vôbec nič. A je jedno, či ide o politikov bývalej vlády alebo súčasnej. Prašť ako uhoď.
Ale vráťme sa od wrestlingu k futbalu. Je verejným tajomstvom, že futbalový zväz má dvoch šéfov. Ten oficiálny šéf si už dlhé roky šikovne háji svoj post a jeho najväčším úspechom je objav prázdneho hesla „Spojme sa pre futbal“. Možno sa ho konečne zbavíme, veď získal vytúžený post predsedu komisie UEFA pre marketing.
Ten druhý je vraj nesmierne bohatý a v skutočnosti on riadi všetko futbalové dianie na Slovensku – od reprezentácie až po malé bratislavské kluby. Tento pán sa rozhodol, že pre slovenský a najmä bratislavský futbal bude najlepšie, aby bol majster Slovan, a naopak, aby zanikol tradičný klub Inter Bratislava, aby sa postupne zlikvidoval futbal v Petržalke, aby ...
Najnovšie rozhodnutie tohto stratéga a milovníka športu znie: zlúčiť petržalské kluby Artmedia, Polygraf (VFA) a Iskra Matador do akéhosi Petržalského futbalového klubu. Po tom, ako zanikol prievozský Rapid zlúčením sa s Artmediou, tak fakticky zaniknú ďalšie kluby, v ktorých sa športu venovali predovšetkým deti a mládež. Pred likvidáciou tak je nielen štadión za Starým mostom, ale pravdepodobne aj ďalšie ihriská za Dunajom. Stovky detí z Petržalky tak prídu o možnosť zmysluplného využitia času. Ale to nestačí. Po tom, ako sa už niekoľko rokov pošuškáva o pomalej likvidácií Interu, je to tu. Inter končí, zopár hráčov „Áčka“ prejde aj s druholigovou licenciou do Senice a mládež sa môže venovať akurát tak tréningom v kaviarňach a puboch v blízkom Poluse.
Skrátka: Od leta príde o svoj milovaný šport niekoľko stoviek, možno až tisíc, prípravkárov, žiakov a dorastencov. Postupne zaniknú ďalšie štadióny a tréningové ihriská. A to všetko preto, lebo pár nenažrancov nevie, kedy má dosť. Namiesto podpory nášho najmasovejšieho a najobľúbenejšieho športu ho takto likvidujú. Ich starosti sú iné: ako premeniť ďalšie a ďalšie športoviská na stavebné parcely.
A čo mesto, čo štát? Nič. Hanbiť sa môžu všetci, počnúc splnomocnencom vlády pre šport Galisom, pokračujúc primátorom Bratislavy Ďurkovským, končiac posledným poslancom na obvode Nové Mesto. Likvidácia ihrísk (a nielen ihrísk, viď budova PKO) by sa nekonala, keby nebolo ich tichej podpory. Mládežnícky šport pritom potrebuje len málo – zopár ihrísk a transfer z EÚ fondov nie do podivuhodných firiem, ale do mládežníckeho športu.
Ak strana Sloboda a Solidarita, ktorej som členom, bude môcť reálne ovplyvňovať dianie na Slovensku, či v regiónoch, to, čo sa deje teraz, nikdy nepripustí. Ak by sa tak v budúcnosti stalo, pokojne mi môžete tento článok otrepať o hlavu.
Ešte cítime sklamanie a poníženie po nedávnych majstrovstvách sveta v hokeji. Všetci vieme (a my Slováci predsa hokeju rozumieme), že za hanbou, ktorú sme utŕžili vo Švajčiarsku, nie je ani Handzuš, ani Staňa, Valábik a dokonca ani expert na stínanie hláv vlastných brankárov Surový.
Ryba – aj tá hokejová – smrdí od hlavy. Vinu na úpadku úrovne nášho hokeja nesie vedenie zväzu. Pre rozvoj hokeja od roku 1989 neurobilo nič. Hokej hrá stále menej a menej chlapcov, nestavajú sa žiadne nové štadióny, čestnou výnimkou je Gáboríkova aktivita. Netreba sa čudovať, ak na čele hokeja je človek, o ktorom sa hovorí že bol kapitánom ŠtB a dnes je zrejme najväčším budovateľom predražených stavieb za štátne peniaze. Či sú to diaľnice, či prestavba hradu, či „nový“ zimák v Bratislave.
Maslo na hlave majú aj všetci politici, ktorí sa potľapkávali s hokejovými funkcionármi v čase, kedy sme nosili medaily, avšak reálne neurobili pre hokej a všeobecne pre celý šport vôbec nič. A je jedno, či ide o politikov bývalej vlády alebo súčasnej. Prašť ako uhoď.
Ale vráťme sa od wrestlingu k futbalu. Je verejným tajomstvom, že futbalový zväz má dvoch šéfov. Ten oficiálny šéf si už dlhé roky šikovne háji svoj post a jeho najväčším úspechom je objav prázdneho hesla „Spojme sa pre futbal“. Možno sa ho konečne zbavíme, veď získal vytúžený post predsedu komisie UEFA pre marketing.
Ten druhý je vraj nesmierne bohatý a v skutočnosti on riadi všetko futbalové dianie na Slovensku – od reprezentácie až po malé bratislavské kluby. Tento pán sa rozhodol, že pre slovenský a najmä bratislavský futbal bude najlepšie, aby bol majster Slovan, a naopak, aby zanikol tradičný klub Inter Bratislava, aby sa postupne zlikvidoval futbal v Petržalke, aby ...
Najnovšie rozhodnutie tohto stratéga a milovníka športu znie: zlúčiť petržalské kluby Artmedia, Polygraf (VFA) a Iskra Matador do akéhosi Petržalského futbalového klubu. Po tom, ako zanikol prievozský Rapid zlúčením sa s Artmediou, tak fakticky zaniknú ďalšie kluby, v ktorých sa športu venovali predovšetkým deti a mládež. Pred likvidáciou tak je nielen štadión za Starým mostom, ale pravdepodobne aj ďalšie ihriská za Dunajom. Stovky detí z Petržalky tak prídu o možnosť zmysluplného využitia času. Ale to nestačí. Po tom, ako sa už niekoľko rokov pošuškáva o pomalej likvidácií Interu, je to tu. Inter končí, zopár hráčov „Áčka“ prejde aj s druholigovou licenciou do Senice a mládež sa môže venovať akurát tak tréningom v kaviarňach a puboch v blízkom Poluse.
Skrátka: Od leta príde o svoj milovaný šport niekoľko stoviek, možno až tisíc, prípravkárov, žiakov a dorastencov. Postupne zaniknú ďalšie štadióny a tréningové ihriská. A to všetko preto, lebo pár nenažrancov nevie, kedy má dosť. Namiesto podpory nášho najmasovejšieho a najobľúbenejšieho športu ho takto likvidujú. Ich starosti sú iné: ako premeniť ďalšie a ďalšie športoviská na stavebné parcely.
A čo mesto, čo štát? Nič. Hanbiť sa môžu všetci, počnúc splnomocnencom vlády pre šport Galisom, pokračujúc primátorom Bratislavy Ďurkovským, končiac posledným poslancom na obvode Nové Mesto. Likvidácia ihrísk (a nielen ihrísk, viď budova PKO) by sa nekonala, keby nebolo ich tichej podpory. Mládežnícky šport pritom potrebuje len málo – zopár ihrísk a transfer z EÚ fondov nie do podivuhodných firiem, ale do mládežníckeho športu.
Ak strana Sloboda a Solidarita, ktorej som členom, bude môcť reálne ovplyvňovať dianie na Slovensku, či v regiónoch, to, čo sa deje teraz, nikdy nepripustí. Ak by sa tak v budúcnosti stalo, pokojne mi môžete tento článok otrepať o hlavu.
Ing. Nový Juraj, DrSc.. napísal(a):