21.01.2010: U nás zase rozhoduje Amerika, hurááá!
Ale veď bol proti Amerike, preto som ho volila – zastavila ma ráno pani so psom na ulici. Prečo teraz máme prijímať jeho väzňov ? – rozčuľovala sa.
Moja milá, vec je prostá – upokojovala som ju – idú voľby a Fico chce, aby sa mohol pochváliť spoločnou fotografiou s Obamom. Lebo to už zabudnete, že tu máme väzňov – aspoň tak s vašou pamäťou, kalkuluje jeho volebný tím. Ale stisk ruky s najsilnejším mužom našej planéty sa bude počítať.
No ale so mnou už nie – nadurdene odvrkla pani a nechala sa ďalej vláčiť svojim psom od stĺpa k stĺpu.
Všetci, ktorých som dnes stretla, sa rozčuľovali ako tá pani z rána. Iba ja som sa potešila. Prečo?
Lebo Fico pochopil, že ak si chce udržať mladších a mestských voličov, fotografia s Putinom mu v kampani nepomôže. Ani podanie rúk s Lukašenkom alebo s Fidelom. Čo viac by som si mohla priať?
Fico, ktorý chcel robiť zahraničnú politiku na východ, juh a sever, sa konečne rozhodol. Trvalo to trochu dlhšie ako jeho odpor k euru, ktorý „vyriešil“ pád slovenskej koruny behom dvoch dní, ale predsa.
Škoda, že už nemáme medzi sebou pána Zalu, aby si trochu zaprotestoval, lebo sa veľmi vehementne zasadzoval za zmenu vektorov našej zahraničnej politiky a vsadil na to celú svoju reputáciu. A tu jeho šéf zrazu zmenil kurz. Je totiž dostatočne pragmatický a jeho prikyvovači s tým majú problém, lebo sa nestíhajú tak rýchlo prezliekať. Ale ja som spokojná, lebo Fico dneška pochopil, že bez hoci dvoch minút s americkým prezidentom to nebude pre neho to pravé orechové.
Trochu ma zneisťuje len drobná možnosť, že keď už poletí cez oceán, tak bude môcť mať medzipristátie v Havane na jednu kubánsku cigaru. Odporúčam jeho poradcom, aby dali pozor a aby tá zastávka bola až po fotografii s Obamom, inak neviem, neviem...
Preč je teda rozhodný odpor Smeru voči USA a našim európskym spojencom? Aj to dehonestujúce koketovanie mimo hraníc našich záväzkov? Už sa nebudeme hanbiť za velikášske vyhlásenia nášho predsedu vlády a jeho prezidenta voči štátom, ktoré nám pomáhajú na našej ceste k modernej a demokratickej vlasti nás všetkých, ktorí tu žijeme?
A tu sa začínajú moje mierne obavy. Ak si pripomenieme všetky náhle zmeny v mene manipulácie s voličmi, ktorých sme za posledné tri roky svedkami, dovoľujem si upozorniť nadšencov na možnosť, že po voľbách a využití fotografie pred kozubom sa všetko môže vrátiť do starých koľají. Aj zbožňovanie kubánskej cesty k prosperite, aj znevažovanie našich spojencov. Podľa toho, čo bude treba pre udržanie sa na tope prieskumov verejnej mienky.
Uvažujem preto, že zajtra pri stretnutí s mojou susedou, ktorá na mňa zazerá, lebo nie som červená, sa ju pokúsim prehovoriť, aby pre istotu nemenila svoje preferencie. Že existuje dôvodné podozrenie, že bude môcť byť od 1. júla zase úplne spokojná, protiamerická.
Moja milá, vec je prostá – upokojovala som ju – idú voľby a Fico chce, aby sa mohol pochváliť spoločnou fotografiou s Obamom. Lebo to už zabudnete, že tu máme väzňov – aspoň tak s vašou pamäťou, kalkuluje jeho volebný tím. Ale stisk ruky s najsilnejším mužom našej planéty sa bude počítať.
No ale so mnou už nie – nadurdene odvrkla pani a nechala sa ďalej vláčiť svojim psom od stĺpa k stĺpu.
Všetci, ktorých som dnes stretla, sa rozčuľovali ako tá pani z rána. Iba ja som sa potešila. Prečo?
Lebo Fico pochopil, že ak si chce udržať mladších a mestských voličov, fotografia s Putinom mu v kampani nepomôže. Ani podanie rúk s Lukašenkom alebo s Fidelom. Čo viac by som si mohla priať?
Fico, ktorý chcel robiť zahraničnú politiku na východ, juh a sever, sa konečne rozhodol. Trvalo to trochu dlhšie ako jeho odpor k euru, ktorý „vyriešil“ pád slovenskej koruny behom dvoch dní, ale predsa.
Škoda, že už nemáme medzi sebou pána Zalu, aby si trochu zaprotestoval, lebo sa veľmi vehementne zasadzoval za zmenu vektorov našej zahraničnej politiky a vsadil na to celú svoju reputáciu. A tu jeho šéf zrazu zmenil kurz. Je totiž dostatočne pragmatický a jeho prikyvovači s tým majú problém, lebo sa nestíhajú tak rýchlo prezliekať. Ale ja som spokojná, lebo Fico dneška pochopil, že bez hoci dvoch minút s americkým prezidentom to nebude pre neho to pravé orechové.
Trochu ma zneisťuje len drobná možnosť, že keď už poletí cez oceán, tak bude môcť mať medzipristátie v Havane na jednu kubánsku cigaru. Odporúčam jeho poradcom, aby dali pozor a aby tá zastávka bola až po fotografii s Obamom, inak neviem, neviem...
Preč je teda rozhodný odpor Smeru voči USA a našim európskym spojencom? Aj to dehonestujúce koketovanie mimo hraníc našich záväzkov? Už sa nebudeme hanbiť za velikášske vyhlásenia nášho predsedu vlády a jeho prezidenta voči štátom, ktoré nám pomáhajú na našej ceste k modernej a demokratickej vlasti nás všetkých, ktorí tu žijeme?
A tu sa začínajú moje mierne obavy. Ak si pripomenieme všetky náhle zmeny v mene manipulácie s voličmi, ktorých sme za posledné tri roky svedkami, dovoľujem si upozorniť nadšencov na možnosť, že po voľbách a využití fotografie pred kozubom sa všetko môže vrátiť do starých koľají. Aj zbožňovanie kubánskej cesty k prosperite, aj znevažovanie našich spojencov. Podľa toho, čo bude treba pre udržanie sa na tope prieskumov verejnej mienky.
Uvažujem preto, že zajtra pri stretnutí s mojou susedou, ktorá na mňa zazerá, lebo nie som červená, sa ju pokúsim prehovoriť, aby pre istotu nemenila svoje preferencie. Že existuje dôvodné podozrenie, že bude môcť byť od 1. júla zase úplne spokojná, protiamerická.
Štefan napísal(a):