Miroslav Kollár

Kašlem v tejto chvíli na rekapituláciu mojich 2 033 dní a nocí vo funkcii člena Rady Slovenskej televízie, z pohľadu tohtotýždňovej voľby generálneho riaditeľa STV je zaujímavejších tých opakovane sľubovaných desať prikázaní verejného funcionára.

Funkcionársky život vie byť poriadne otravný. Vďaka aktívnym, vtedy opozičným, dnes vládnym poslancom, sa v roku 2004 stali ústavným zákonom verejní funkcionári nielen z poslancov, ministrov, prezidenta atď., ale aj z nešťastných členov mediálnych rád. A tí dnes musia pri svojom rozhodovaní dbať napríklad aj na takú obťažujúcu vec, akou je verejný záujem. Teda – mali by.

Pôvodne som mal silný pocit potreby vyjadriť sa k 2 033 dňom a nociam, ktoré som strávil vo funkcii člena Rady Slovenskej televízie, ale čím viac dní a nocí od môjho odchodu z rady prešlo, tým je tento pocit potreby slabší... možno niekedy v budúcnosti. Ale už dlhšie tu sľubujem desať prikázaní verejného funkcionára a myslím, že teraz je ten správny čas. Čaká nás náročný hlasovaco-volebný týždeň, na konci ktorého budeme mať tlačový zákon otvárajúci všetky možnosti, schválenú Lisabonskú zmluvu a keď v sobotu motyka vystrelí, tak aj nového generálneho riaditeľa Slovenskej televízie.

Starí aj noví členovia Rady STV túto iste neľahkú, ale vôbec nie Sofiinu voľbu hravo zvládnu. Výber síce nie je bohvieako reprezentatívny, (kandidáta, ktorý vo svojom projekte otvorene sľuboval členom rady na dobu ich funkcie bývanie v rodinných domoch s bazénom, tenisovým kurtom a záhradou, o ktorú sa im bude starať záhradník s malým „z“, rada z formálnych dôvodov vylúčila už pred vypočutím), ale keď podržali poradcovia pri predaji plynární či výstavbe diaľnic, to by v tom bol čert, aby tentokrát zlyhali...

Je tu pravda ešte jedna malá komplikácia – ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov a v ňom mnoho zložitých ustanovení, z ktorých som si dovolil pre zjednodušenie vybrať Desatoro verejného funkcionára:

1. Verejný funkcionár je povinný pri výkone svojej funkcie presadzovať a chrániť verejný záujem...

2. Pri výkone svojej funkcie verejný funkcionár nesmie uprednostniť osobný záujem pred verejným záujmom...

3. Verejný funkcionár sa musí pri výkone svojej funkcie zdržať všetkého, čo môže byť v rozpore s ústavným zákonom č. 357/2004 ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov...

4. Verejný funkcionár nesmie využívať svoju funkciu, právomoci z nej vyplývajúce a informácie nadobudnuté pri jej výkone alebo v súvislosti s jej výkonom na získavanie výhod vo svoj prospech, v prospech jemu blízkych osôb ani iných fyzických osôb alebo právnických osôb...

5. Verejný funkcionár nesmie žiadať dary, prijímať dary, navádzať iného na poskytovanie darov alebo získavať iné výhody v súvislosti s výkonom svojej funkcie; to sa nevzťahuje na dary poskytované zvyčajne pri výkone verejnej funkcie alebo dary poskytované na základe zákona...

6. Verejný funkcionár nesmie sprostredkúvať pre seba, blízku osobu, pre inú fyzickú osobu alebo právnickú osobu okrem prípadu, ak to pre verejného funkcionára vyplýva z výkonu
jeho verejnej funkcie, obchodný styk so
a) štátom,
b) obcou,
c) vyšším územným celkom,
d) štátnym podnikom, štátnym fondom, s Fondom národného majetku Slovenskej republiky alebo inou právnickou osobou zriadenou štátom,
e) rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou zriadenou obcou,
f) rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou zriadenou vyšším územným celkom alebo
g) inou právnickou osobou s majetkovou účasťou štátu, Fondu národného majetku Slovenskej republiky, obce alebo vyššieho územného celku,

7. Verejný funkcionár nesmie nadobúdať majetok od štátu alebo Fondu národného majetku Slovenskej republiky inak ako vo verejnej súťaži alebo vo verejnej dražbe; to sa vzťahuje aj na blízke osoby verejného funkcionára, nemôže tiež uzatvoriť zmluvu o tichom spoločenstve alebo nadobúdať akcie na doručiteľa inak ako dedením...

8. Verejný funkcionár nesmie používať svoju osobu, svoje meno a priezvisko, svoju podobizeň, obrazovú snímku, záznam svojho hlasu alebo svoj podpis na reklamu...

9. Verejný funkcionár nesmie používať symboly spojené s výkonom svojej funkcie na osobný prospech...

10. Verejný funkcionár, ktorý sa zúčastňuje na rokovaní orgánu o veci, na ktorej má osobný záujem, je povinný oznámiť svoj osobný záujem o vec predtým, ako na rokovaní vystúpi. Oznámenie je verejný funkcionár povinný vykonať aj vtedy, ak ide o rokovanie o veci, z ktorej má majetkový prospech politická strana alebo politické hnutie, ktorého je členom, ak je mu táto skutočnosť známa.
A aby sme si pojmy nemýlili s dojmami, ešte malý výkladový slovník:

Verejný záujem na účely tohto zákona je taký záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný prospech všetkým občanom alebo mnohým občanom.

Osobný záujem na účely tohto zákona je taký záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný prospech verejnému funkcionárovi alebo jemu blízkym osobám.

Rozpor záujmov na účely tohto zákona je skutočnosť, keď verejný funkcionár pri výkone svojej funkcie uprednostní osobný záujem pred verejným záujmom.

Nebudú to mať ľahké, verejní funkcionári v Rade STV. Ale myslím, že to zvládnu k spokojnosti. Svojej, jeho, ich. Uľahčujú im to aj dve drobnosti:

1. Všetko je jasné.
2. Z pohľadu budúcnosti Slovenskej televízie je to úplne jedno.

Ako bude, povedia celkom iní „funkcionári“.

Najprv som si myslel, že napíšem tento text hneď po včerajšom fraškoidnom zasadnutí Rady Slovenskej televízie, na ktorom sa rozhodlo, že z „bezpečnostných“ dôvodov bude nového generálneho riaditeľa STV vyberať až rada v novom – správnom zložení. Potom som si myslel, že ho nenapíšem vôbec, lebo mi to už za to nestojí. Ale keď vidím, že všetci berú to, čo sa včera udialo, ako samozrejmosť, nedá sa nenapísať.

Na úvod zopár citátov pre inšpiráciu:



Pred týždňom – na moje prekvapenie, keďže som neprišiel z Marsu – sme pomerne veľkou väčšinou (osem hlasov z desiatich prítomných, aj vďaka dvom dámam, čo nemajú ďaleko k ľuďom, čo nemajú ďaleko k strane začínajúcej sa na ĽS) schválili, že kandidátov na generálneho riaditeľa STV začneme vypočúvať najneskôr 25. marca – v utorok po Veľkej noci. Vznikol tak priestor, aby celú voľbu realizovala rada ešte v súčasnom zložení, zároveň však aj možnosť, aby druhé kolo dokončila až rada v novom zložení – čo je tiež, podľa právneho stanoviska, ktoré si dal vypracovať predseda rady Bobocký, právne čisté riešenie.

Včera – už menej prekvapujúco, vzhľadom na aktuálne nočno-ranné informácie o „zmene“ názoru vyššie spomínaných dám nie veľmi vzdialených ľuďom, čo majú blízko k strane začínajúcej sa na ĽS, rada schválila opak – teda že vypočúvať kandidátov začne až rada v novom zložení. Priebeh rokovania, ako sa toto celé udialo, však stál naozaj zato.


Nula rules again

Už som si myslel, že nebudem musieť byť osobný, ale posúďte sami, či mám oprávnený dôvod: tu je moja verzia včerajšej komédie (keďže priamy prenos zo zasadnutia opäť raz – a zasa pri voľbe riaditeľa, fuj, škaredá náhoda /pozri citát na začiatku/ – nebol):

- Rokovanie sa začalo schvaľovaním programu.

- Keďže nás bolo len desať a dvaja členovia rady boli na ceste, navrhol som, aby sme štvrtý bod programu, v ktorom sme sa chceli baviť o spôsobe vyhlásenia voľby generálneho riaditeľa, schvaľovať kandidátov, ktorí vyhoveli stanoveným požiadavkám a žrebovať poradie kandidátov, presunuli v programe ďalej, aby sme ho prerokovali v dôstojnejšom kvóre. Tento návrh samozrejme neprešiel.

- Predseda Bobocký navrhol, aby sme na koniec zasadnutia presunuli bod 3. Správa o činnosti Dozornej komisie a zmnluvy nad 200 000 Sk a verejné obstarávania – z dôvodov pre mňa neznámych.

- Následne dal hlasovať o tom, že presúvame na koniec bod 2. Kontrola plnenia uznesení. Drvivá väčšina rady to bez mihnutia oka schválila. Keď som sa spýtal, či sme naozaj mali hlasovať o presunutí bodu 2, keď navrhoval presunutie bodu 3, povedal, že sa zmýlil.

- Znamenalo to, že hlasovanie o presunutí bodu dva bolo neplatné? Ktovie.

- Následne dal hlasovať o tom, čo pôvodne navrhoval – o presunutí bodu tri na koniec.

- A tak sme mohli hladko začať rokovať hneď o voľbe generálneho riaditeľa. A rokovali sme pomerne dlho, rečnili sme o verejnom a všelijakých iných záujmoch, o zodpovednosti a nezodpovednosti (snažil som sa ostošesť, aby stihli prísť oneskorenci:-), až sme skončili mojím návrhom, aby sme schválili termíny vypočutia a prvej voľby na 25. – 27. marca (v súlade s minulotýždňovým uznesením rady) s tým, že termín druhého kola necháme otvorený podľa toho, ako dopadne prvé kolo.

- Tento návrh neprešiel - dvom spomínaným dámam, ktoré pred týždňom hlasovali za začatie vypočúvania najneskôr 25. marca, SA medzičasom ZMENIL názor. Predseda hovoril aj čosi o tom, že v utorok 25. hneď po Veľkej noci nebudú všetci k dispozícii. O.K., tak som navrhol druhú možnosť – 26. – 28. marca. Samozrejme, ani toto neprešlo.

- Konečne nasledoval prvý správny návrh občana Straku – začať vypočúvať 2. apríla. Predseda však namietal, že noví nebudú mať čas na prečítanie projektov, preto navrhol uznesenie, v ktorom sa nehovorilo o konkrétnom termíne vypočutia kandidátov a termínoch hlasovania, iba to, že rada začne vypočúvať najneskôr 9. apríla. Za toto uznesenie boli šiesti členovia rady – Bobocký, Fašiangová, Kákoš, Lazarová, Letašiová, Straka, proti Greššo, Jurgová, Kiss, Kollár, Malec, zdržal sa Králik. To znamenalo, že uznesenie o jeden hlas neprešlo.

- Nasledovala prekvapená otázka pána Králika, prečo to neprešlo. Keď sme mu vysvetlili, že chýbal jeho hlas, tak vyhlásil, že to bol omyl a že chce revokovať hlasovanie.

- Argumentoval som, že to nejde, kolega Kákoš už bol zbalený pri dverách, pretože mal iné povinnosti.

- Zdalo sa, že sa rada rozíde bez stanovenia termínu voľby – hoci právne stanovisko, ktoré si dal k voľbe vypracovať predseda Bobocký, aj zdravý rozum hovorí jasne – je vo verejnom záujme, aby mala STV čo najskôr riaditeľa – a rada to už štvrtý mnesiac umelo naťahuje, schvaľuje deficitné rozpočty, odsúhlasila žiadosť o licenciu na tretí program nepokrytý v rozpočte, robí čudné organizačné zmeny...

- Vtom dostal občan Straka spásonosný nápad, zastavil kolegu Kákoša a navrhol pozmenené uznesnie, že sa začne vypočúvať najneskôr nie 9., ale 10. apríla.

- A to sa už pán Králik nepomýlil, takže bolo rozhodnuté, všetci si vydýchli a všetci zároveň penili, že vyzeráme ako banda idiotov.

- A predseda vyhlásil prestávku. Všetci ju potrebovali:-)


Vtipný predseda

Dovčera som si myslel, že predseda Bobocký je človek absolútne bez humoru. Ale zmýlil som sa, svoj vycibrený zmysel pre humor dokázal včera – obvinil ma, že vnášam do voľby riaditeľa politiku. Mňa, ktorý si myslí, že časové spájanie zmeny názoru členiek rady blízkych ĽS s utorkovým stretnutím Mečiar – Fico je čistá novinárska konštrukcia!:-) A dnes som si prečítal, že ostentatívne odchody (ktorý som vraj vykonal včera po tom, čo rada odhlasovala aprílový termín vypočutia) podľa predsedu patria do politiky. Nuž, priznávam, po tom, čo po ukončení hlasovania predseda vyhlásil prestávku, „ostentatívne“ som vyšiel spolu so všetkými ostatnými z miestnosti.

Ale to, že som už po prestávke nenašiel sily ani dôvod, aby som túto frašku podporoval svojou účasťou, je pravda.


Čo je to demokracia? A čo verejný záujem?

Po prestávke som na chodbe ešte absolvoval zaujímavý dialóg na tému, čo je to demokracia s členom rady - občanom, s ktorým v poslednom čase vedieme navonok emotívny spor o tom, kto má či nemá právo hrať sa na morálnu autoritu a poučovať nás o morálnych rozmeroch nášho konania, keďže jeho skutočné dôvody budú s najväčšou pravdepodobnosťou úplne iné. (Pre hlbšie pochopenie odkazujem na stránku ešte stále prvého podpredsedu rady a jeho dnešný post o pozadí diania v STV – tentokrát o „drobnej“ organizačnej zmene súvisiacej s archívom STV. Nájdete ho tam.).

Demokratické je rozhodnutie väčšiny, akceptoval som tento názor, z čoho si on odvodil, že aj stalinizmus považujem za demokratický. Nie, za demokratické rozhodnutie považujem také rozhodnutie, ku ktorému mám dostatok kvalifikovaných informácií a ktoré vykonám slobodne, nie pod nátlakom – a v prípade rozhodovania členov rady aj v súlade so zákonmi – napríklad so zákonom o výkone funkcie vo verejnom záujme, podľa ktorého verejný funkcionár (a tými sú aj členovia rady) nesmie uprednostniť osobný ani žiadny iný záujem pred verejným.

A pokiaľ sa v spomínanom právnom stanovisku k priebehu voľby, ktoré si dal vypracovať sám predseda rady explicitne píše, že verejným záujmom je, aby Slovenská televízia mala čo najskôr legitímne zvoleného generálneho riaditeľa, členovia rady by mali využiť všetky zákonné možnosti, aby riaditeľa zvolili čo najskôr. Ak už nevyužijú prvý možný termín na vypočutie kandidátov, ktorý je 20. marca, stačilo, aby rada dodržala vlastné uznesenie z minulého týždňa, že začne vypočúvať najneskôr 25. marca. Ak by prvé kolo ukončila hlasovaním 27. marca, mala rada v tomto zložení ešte štyri dni na druhé kolo (treba ho vykonať do piatich dní), alebo mohli na piaty deň – 1. apríla (mohli si želať krajší dátum?) rozhodovať už noví členovia rady.

A ešte mi ten občan, s ktorým som debatoval na chodbe vysvetlil, že veď o nič nejde, bolo len treba vyfaulovať pivota, aby bola otvorená cesta ku košu (tí, čo hrajú basketbal, vedia, o čom je reč.)


Je zodpovedné rozhodovať, keď odchádzame?

Jedným z často používaných argumentov proti hlasovaniu o budúcom riaditeľovi ešte v tomto zložení rady bol ten, že zvolíme riaditeľa, odídeme z rady a neponesieme žiadnu zodpovednosť. Je to dosť komický argument a vychádza zrejme z filozofie „podľa seba súdim teba“. Ja si totiž neviem predstaviť, že zodpovedný verejný funkcionár, ktorý vykonáva svoju funkciu striktne vo verejnom záujme, zvolí pred svojím odchodom z funkcie zlého riaditeľa len zo škodoradosti, že tá inštitúcia nebude fungovať. Alebo riaditeľa, s ktorým bude vedieť „komunikovať“ – rozumej „obchodovať“.

(Aby bolo ešte veselšie – sám predseda rady včera vyhlásil že rada je legitímna v súčasnom, aj v novom zložení. Tak ako, občania?)

Apropó, zodpovednosť členov rady: povedzme si na rovinu – akú už nesú zodpovednosť členovia rady, ktorí zvolili predchádzajúceho neschopného riaditeľa a ktorý aj s ich posvätením vyrobil za rok viac ako štvrťmiliardový dlh? O.K. odvolali sme ho (aj keď dôvodom nebola sekera, ktorú zaťal), a rada mesiac na to schválila opäť deficitný rozpočet – lebo zo spoločného krv netečie? Akú nesie rada zodpovednosť? Žiadnu. Ak tí zostávajúci a noví členovia rady opäť zvolia neschopného riaditeľa, akú ponesú zodpovednosť? Žiadnu.

Keby boli do rady volené naozaj osobnosti (ako sa to komicky stále deklaruje), ktoré môžu v profesionálnom a občianskom prostredí, z ktorého prichádzajú a v ktorom sú rešpektované, stratiť vážnosť a kredit v prípade, že by sa v rade správali diletantsky, vypočítavo atď., tak sa tak správať nebudú, pretože majú o čo prísť. Ak však v radách sedia aj (najmä?) takí, ktorí naozaj nemajú o čo prísť a môžu len získať, čo sa dá od nich očakávať?

Rada teda bude vyberať riaditeľa v novom zložení – s tretinou tých, čo budú musieť hneď v prvých dňoch, keď sa ešte len začnú zoznamovať s tou inštitúciou, urobiť také vážne a kvalifikované rozhodnutie, ako je voľba generálneho riaditeľa (a ukázať, že rozumejú premiérovým slovám o ľuďoch, ktorí presadzujú ich názory?).

Nezostáva mi nič iné, len im držať palce a veriť v ich múdre rozhodnutie. Napríklad také, po ktorom do riaditeľského kresla zasadne naozaj profesionálny manažér (nie distingvovaný Potemkin), človek morálne a hodnotovo jasne vyprofilovaný (taký, čo si aspoň všimol, že bol nejaký November 1989), človek, ktorý sa nebude musieť chodiť pýtať, čo a ako, ale sám príde s jasnou predstavou, pre ktorej presadenie získa tých, čo rozhodujú.

Guten morgen!:-)

P.S. A nabudúce už NAOZAJ tých sľubovaných desať prikázaní verejného funkcionára. Lebo až teraz to začne byť naozaj zaujímavé...

Vedel som, že existujú rôzne metódy rýchleho čítania aj to, že náš premiér je človek s niektorými mimoriadne vyvinutými schopnosťami, ale rýchlosť, s akou dokázal prelúskať našu 750-stranovú Súhrnnú správu o stave spoločnosti Slovensko 2007 a utvoriť si na ňu aj na jej autorov jasný, pregnantný a nespochybniteľný názor ma šokovala.

» Viac

Nečakajte argumenty, toto je impresívny blogpost bez nich. Lebo kde nič nie je, ani čert neberie. Videl som mimoriadnu diskusiu STV o koncesionárskych poplatkoch, nemám slov.

» Viac

Eduard Chmelár na svojom blogu o iniciatíve na vypísanie referenda o zrušení koncesionárskych poplatkov napísal, že „okrem toho, že je populistická ako hrom, je... zjavne protiústavná“. Keby to tak bolo, mohli by sme všetci v Slovenskej televízii aj v Slovenskom rozhlase pokojne spávať - nijako by sa to nedotklo príjmov z koncesionárskych poplatkov, na ktorých dnes stojí a padá hospodárenie oboch médií verejnej služby. Lenže to tak nie je.

» Viac

Ako člen Rady STV sa hanbím za Správy STV. Trápi ma samozrejme ďalší prepad sledovanosti hlavnej spravodajskej relácie STV po spustení nových televíznych novín TV Markíza až na úplne dno na úroveň 250 000 divákov - je to katastrofálne a skľučujúce, aj vzhľadom na ambiciózny plán STV v príjmoch z reklamy na tento rok.

» Viac

Toto má byť veselý blogpost. Nuž, radujme sa, veseľme sa, Slovenská televízia má schválený rozpočet na rok 2008! Rada STV dnes schválila ročné náklady 2,5 miliardy, plánovaný mínus – 140 miliónov, plus nepokrytých ďalších 100 miliónov na tretí kanál.

» Viac

Aj keď je to pochopiteľne správa dňa, dnes dám len zopár menej vážnych detailov z dnešného odvolávania generálneho riaditeľa STV Radima Hrehu, ktoré možno zostali v tieni bezpostredného mediálneho záujmu.

» Viac

Práve som dostal mail od nášho pána predsedu: S predstihom nás (členov Rady STV) pozýva na „(pravdepodobne) posledné zasadnutie Rady STV v tomto roku“, ktoré zvolal na netradičný deň – utorok (zvyčajne, a vlastne po celý rok, mávame zasadnutia v stredu). Program upresní „v priebehu budúceho týždňa“.

» Viac

Vzhľadom na nekompetentné a účelové narábanie s výsledkami hospodárenia Slovenskej televízie som sa podujal zosumarizovať základné údaje o hospodárení a výkonoch Slovenskej televízie za posledné roky. Vychádzal som z oficiálnych dokumentov (schválených účtovných závierok a výročných správ od roku 2002, informácií z podkladových materiálov Ministerstva kultúry SR).

» Viac