Vladimír Bajan

Čudujem sa, že pani Pacherová (redaktorka denníka Pravda), keďže píše o projekte multifunkčnej arény s takou zaujatosťou a jej vlastnou „odbornosťou“, už neriadi nejaký veľký nadnárodný investičný projekt alebo nepracuje v nejakej právnej kancelárii. Ale asi je to tak dobre, lebo ako vždy – zase tne tesne vedľa.
Nedá sa inak ako si myslieť, že je to na niečiu objednávku – veď akoby náhodou sa jej články objavujú vždy po medializácii nejakého problému v SDKU-DS, ktorý treba prekričať – či už ide o financovanie strany alebo problémy niektorých jej členov – naposledy vyhorené auto riaditeľa Frešovho úradu. Odmyslím si teraz chabú snahu predsedu BSK spojiť tento nechutný čin so župou, keď ide s väčšou pravdepodobnosťou o osobné či podnikateľské problémy pána Žáka. Veď hovoriť o „útokoch na samú podstatu štátu a na volených predstaviteľov“ ako to prezentoval pán Frešo je absolútny nezmysel. Úradník v postavení pána Žáka predsa nie je ani jedno ani druhé. A byt mu vraj vykradli dávno predtým, než bol riaditeľom.
Ale vráťme sa k hale. Pani Pacherová síce tvrdí, že Parnhams Limited i župa sa dohodli, že nebudú vzájomnú zmluvu zverejňovať, ale ona ju vraj má... zvláštne. To si teda môžeme myslieť, že to, čo o nej píše, si vymýšľa. Ale poďme k niektorým nezmyslom, ktoré vo svojom sobotňajšom článku uvádza...
Trvám na tom, že všetko je nastavené tak, aby župa za halu neplatila. Zmluva, o ktorej pani Pacherová vraj vie ale zjavne ju nečítala alebo jej nerozumie totiž jednoznačne hovorí o tom, že všetky náklady budú splácané z rámcového úveru do 90 mil. Eur, ktoré poskytne AIC Finanz & Leasing – a ak hovorím všetky, tak mám na mysli všetky náklady, teda aj odmenu pre Parnhams Limited. A keďže všetko – opäť zdôrazňujem VŠETKO bude platiť táto švajčiarska spoločnosť, tak je vlastne jedno, koľko na tom tento zmluvný partner zarobí – nepôjde to z verejných zdrojov ani od tak často a s obľubou spomínaných daňových poplatníkov! Pani Pacherová spomína aj „dve zvláštne zmenky“, ktoré však vôbec nie sú zvláštne – opýtajte sa ktoréhokoľvek bankára a ten vám potvrdí, že takéto zmenky sú absolútne bežnou súčasťou podobných úverových zmlúv, nie sú voľne obchodovateľné a sú absolútne viazané na príslušnú zmluvu. A ich vyplatenie je len a len poistkou pre prípad, že by sa projekt nerealizoval z presne definovaných dôvodov.
Celý model je jednoduchý a je postavený na SERIÓZNOM prístupe k partnerovi. Slovenská strana sa obrátila na Parnham Limited ako poradcu s úlohou, aby našiel financie a operátora, ktorý zaručí ich splácanie. A tak, aby nás to nič nestálo a ničím sme neručili. Za to mal dostať v Európe akceptovateľnú odmenu. Na prekvapenie ich našiel, ale dal si legitímnu podmienku, že ak ho budeme chcieť potom obísť a „po slovensky obicyklovať“, uplatní si zmluvnú pokutu. Bola to skôr poistka, i keď vo švajčiarskom či anglickom vyspelom ekonomickom svete sa podobné „podrazy“ jednoducho nerobia. Že by predpokladal neserióznosť nového slovenského „partnera“?

A ďalej – ako mohol poradca predložiť projekt či rozpočet arény, keď aj všetky tieto prípravné práce majú byť financované z celkového úveru, ktorý brzdí nové vedenie župy? A navyše to nie je ani úloha poradcu – projekt predsa bude robiť projektant, ktorého má vybrať župa spoločne s poradcom...

Kedy to už konečne pani Pacherová a jej podobní „nezávislí novinári“ pochopia, že tu jednoducho kšeft ani pre Bajana ani pre Flašíkovú ani pre nikoho iného nenájdu! Veď už aj samotný pán Frešo sa v Slovenskom rozhlase vyjadril, že nenašiel nič protiprávne v celom procese! Je veľmi úbohé a zbabelé ohovárať kohokoľvek na základe špekulácií, neoverených informácií alebo politických objednávok.
Ak by nové vedenie župy nešpekulovalo a nesnažilo sa hľadať problémy aj tam, kde nie sú, ak by sa nepokúšalo „vyšachovať“ z projektu jedného zo zmluvných partnerov (čo samo o sebe je snaha zapáchajúca medzinárodným škandálom), mohlo byť všetko inak. Pán Frešo má už niekoľko týždňov na dosah 10 mil. Eur, za ktoré sa mohlo začať konať. Kedy teda začne byť „aktívnym“ tak, ako to sľuboval pred voľbami? A kedy začnú slovenskí novinári písať objektívne?

V médiách neutícha názor nového predsedu Bratislavského samosprávneho kraja o tom, že stav vo veci výstavby multifunkčnej arény v Petržalke chce dostať „do bodu nula“ a že nesúhlasí s tým, aby v Danube Arene a.s. mal „zlatú akciu“ zahraničný partner. Vraj tým pádom nemá dosah na túto spoločnosť a nemôže nič robiť. Háčik je v tom, že keby chcel, môže všetko. Je väčšinovým akcionárom a ako taký nielenže môže, ale v pozícii, v akej je, by podľa môjho názoru aj mal konať. On však cielene nekoná, pretože sa rozhodol arénu spolitizovať. Naopak, koná na hrane zákona s možnosťou spôsobiť škodu, keď si neplní svoje nielen práva ale ani povinnosti ako jediný akcionár 1. župnej a.s.. Už dávno (od 23. decembra 2009) mohol vymeniť členov orgánov a AKTÍVNE konať. Ale prečo by to robil, veď už by nemohol kričať a obviňovať iných. Ak mohlo za pár týždňov „byť odídených“ 16 ľudí z úradu, nemôže mať problém vymeniť týchto pár ľudí... Schováva sa ako malý chlapec, odmieta sa stretnúť so zahraničným partnerom, ktorý prináša takmer 90 mil. Eur a ktorý od neho len potrebuje vedieť, čo vlastne chce. To on má možnosť dohodnúť sa s menšinovým akcionárom, ako ďalej. My sme s ním komunikovali otvorene a seriózne. On však radšej neustále pre médiá tvrdí, že v spoločnosti nemá kontrolu. Menšinový akcionár tvrdí – povedal to aj na tlačovej konferencii (mimochodom, napriek masívnej účasti médií sa verejnosti naďalej prezentujú takmer výlučne názory pána Freša, čo je škoda, pretože čitateľ, divák či poslucháč by mal mať možnosť vedieť všetky fakty, novinár ich nedostane len na to, aby ich nevyužil, lebo sa mu to nehodí...) – že prináša desiatky miliónov Eur ako aj záruku ich návratnosti a ide mu len o to, aby mohol mať dohľad na to, ako sa tieto peniaze budú míňať, aby o tom nerozhodovali len politici, ako je to na Slovensku zvykom! Je to také nepochopiteľné? A rád by to povedal i priamo pánovi predsedovi, ten však o stretnutie zjavne záujem nemá. Možno by spoločne prišli k inej možnosti, ako by ten, kto do prázdnej firmy prináša peniaze, mal nad nimi spolu so župou aj kontrolu. Alebo snáď čaká, že len dostane kufor plný peňazí a bude na ňom a jeho volebných sponzoroch, ako a na čo ich minie? No to snáď nie!!!
A ešte k „bodu nula“ – zatiaľ som sa nedopátral, čo to vlastne je. Lebo na nule sme boli pred dvoma rokmi, ešte pre legitímnym rozhodnutím bývalého zastupiteľstva BSK o tom, že vytvorí podmienky na realizáciu športovo-relaxačného areálu v Petržalke. Dnes sme vo veľkom pluse – máme (my – rozumej obyvatelia kraja) pozemok, ktorý sme zhodnotili a vyrobili na ňom čistý profit 11 mil. Eur, máme k dispozícii rámcovo 90 mil. Eur a máme svetoznámeho operátora, ktorý je jedničkou vo svete a ktorý sa chce etablovať v Strednej Európe. Takže máme jedinečnú šancu stavať na vlastnom pozemku za cudzie peniaze jedinečný športovo-kultúrno-spoločenský stánok, aký v širokom okolí nie je. Takže čo je „bod nula“ – chce pán Frešo rokovať dva roky s bankami a finančnými inštitúciami o tom, či by do takéhoto projektu chceli ísť a či naň dajú peniaze a za akých podmienok?
Má na stole pozvánku – poďte spolu s Vašimi poslancami spravovať zahraničné peniaze a spoločne postavíme halu, ktorú budeme spoločne prevádzkovať. Zahodí ju iba preto, že sa blížia voľby a všetko treba využiť na politický boj? Lebo o nič iné pánovi Frešovi evidentne nejde – kašle na halu, potrebuje sa len ukázať pred členmi SDKU-DS, aký je chlap, veď sa asi nanovo rozdávajú karty v strane, bojuje sa o pozície na kandidátke... Alebo je tu druhá možnosť – pán predseda netuší, čo sa na úrade deje, pretože úverovú zmluvu prevzal riaditeľ jeho úradu 4. februára, on však v Novom čase 9. februára tvrdí, že ju nemá..

Jedna zo slovenských bánk má avízo o depozite prvých financií určených na prípravu a realizáciu multifunkčnej arény v Petržalke vo výške 10 mil. Eur. Na výslovnú požiadavku predstaviteľov DANUBE ARENA a.s. sa však s nimi dá disponovať len s vedomím nového vedenia župy, ktoré o tom vie, ale nijako nekoná.
Inak povedané, tento na Slovensku ojedinelý projekt som v spolupráci s orgánmi DANUBE ARENA a.s. - napriek všetkému, čo sa dialo a deje, čo všetko sa o tom píše a aké "zaručné" informácie majú médiá - dotiahol presne do toho štádia, o ktorom som od začiatku hovoril. A to za podmienok, ktoré som ja sám stanovil – hala sa bude stavať na pozemku BSK ale bez spolufinancovania či ručenia krajom. Je tu ako na dlani pripravený taký model financovania, ktorý u nás nie je populárny – niektorí politici či veľkí stavební žraloci si neškrtnú spôsobom sebe vlastným... Nebude to teda stavba na tzv. slovenský spôsob, ale bude to stavba s prísne kontrolovanými výdavkami, resp. mohla by byť, keby....
Všetko ostatné sú špekulácie a politické hry, na ktorých nie je štipka pravdy.
Pozemok, ktorého nákup schválilo zastupiteľstvo, je stále v majetku župy. Dokonca jeho hodnota sa znásobila a ak od jeho súčasnej hodnoty odrátame kúpnu cenu a náklady, súvisiace s územným konaním, stále ostáva +11 mil. Eur ako profit BSK – jeho obyvateľov.
A prečo jednu akciu v spoločnosti DANUBE ARENA a.s. má investor? Snáď pre takú maličkosť, že prináša 90 mil. Eur a nechce nad nimi stratiť kontrolu? Ponúka SPOLUrozhodovanie nad jeho peniazmi aj orgánom župy - je to nepochopiteľné? Veď chce tým aj SPOLUzodpovedať za ďalšie kroky spoločnosti. Akciu bude mať podľa akcionárskej zmluvy len do splatenia svojej investície, navyše opäť – ten, kto si zmluvu prečíta, musí uznať, že je formulovaná na ochranu záujmov BSK.

Celé dianie okolo haly má, žiaľ, troch spoločných menovateľov:
1. blížia sa parlamentné voľby a tak ako pred voľbami regionálnymi vyostruje sa červeno-modrá vojna,
2. Frešo nemôže uznať, že projekt Bajanovej haly je úspešný,
3. tento model projektového financovania by bol precedensom aj pre iné veľké projekty a to sa nehodí niektorým skupinám zvyknutým na tunelovanie verejných financií.

Spočítané a podčiarknuté – pozemok je pripravený, peniaze k dispozícii. Bratislavský samosprávny kraj má jedinečnú možnosť realizovať tento megaprojekt bez toho, aby ho to stálo čo i len cent, navyše na svojom zhodnotenom majetku (pozemku). Karty sú rozdané a eso má v rukách súčasné vedenie župy. To však AKTÍVNE nekoná. Na úkor projektu, Bratislavčanov, na úkor zahraničných partnerov.
Dňa 23. decembra prevzal súčasný predseda BSK svoju funkciu. Stal sa tým aj Valným zhromaždením jediného akcionára 1. župnej a.s. Dodnes neurobil fakticky nič, čo mu vyplýva nielen ako právo ale aj ako povinnosť z Obchodného zákona. Mohol napríklad vymeniť či doplniť členov orgánov akciovky svojimi nominantami. Už v decembri mal na stole všetky základné dokumenty a bol oboznámený so stavom projektu – i keď to popiera, lebo sa mu to hodí.
Nie som prekvapený, že sa situácia takto vyvíja, pretože téma haly bola spolitizovaná už pred regionálnymi voľbami, niektoré články však budú riešiť aj orgány činné v trestnom konaní. Som však znechutený z bezcitného zahodenia šance, keď halu môžu dostavať už noví funkcionári župy na pozemku župy za cudzie peniaze. Len preto, že to vymyslel Bajan. Obvinenia z toho, kto na projekte ako zarobil sú smiešne – až na financie, ktoré sú teraz k dispozícii a nemôže sa s nimi nakladať bez župy, zatiaľ nie je v projekte ani jedno euro!

Mal by to byť projekt pod verejnou kontrolou, avšak bez verejných zdrojov, za účasti zahraničných financií bez prepojenia na slovenské politické (rozumej stranícke) záujmy. Ako to bude napokon naozaj, je v rukách nového vedenia župy. To by malo začať AKTÍVNE konať, pretože už mesiac má v ruke všetky dokumenty i informácie. Inak bude neúspech projektu na ich triku. Ale to im je zrejme jedno, hlavne, nech sa projekt nezrealizuje – nech nikto nemusí priznať, že Bajan mal pravdu. Nech nikto nemusí sledovať, že takéto stavby sa u nás dajú robiť aj inak ako tunelovaním. Nevadí, že sa pred zahraničím zosmiešnime...

„Nástup Pavla Freša na miesto šéfa BSK zrejme prinesie aj výmenu Bajanových úradníkov“. Napísal v stredu Nový čas. Prečo " Bajanových" a prečo je nutná výmena? Kto budú tí, ktorí nahradia "Bajanových" úradníkov? Zrejme "Frešovi" úradníci. Prečo ich nahradia? Kvôli straníckej príslušnosti predsedu? V čom budú iní, ako budú odmeňovaní, aká kolektívna zmluva bude pre nich platiť?

Bratislavský samosprávny kraj zamestnáva zamestnancov bez ohľadu na stranícku príslušnosť, vek, rasu a iné diskriminujúce faktory. Nie je teda ohlasovaná výmena úradníkov, ktorú rád v predvolebnej kampani ohlasoval novozvolený župan, jasnou diskrimináciou tých, ktorí pracujú na Úrade BSK v súčasnosti? Mnohí tu pracujú ešte od čias, kedy bol predsedom Ľubo Roman a svoju odbornú prácu vykonávajú bez ohľadu na to, aké je zloženie zastupiteľstva a kto je predsedom.
Medializované odstupné je v súčasnosti možné len v tom prípade, ak zamestnanec musí odísť z organizačných dôvodov – teda ak zamestnávateľ zruší jeho pracovné miesto resp. ho označí za nadbytočného. Ako predseda Bratislavského samosprávneho kraja – štatutárny zástupca zamestnávateľa – som ešte v roku 2006 podpísal s odborovou organizáciou Kolektívnu zmluvu, ktorá vôbec nejde nad rámec zákona. V tom médiá klamú. Stojím si za tým, že som ľuďom, ktorí na BSK pracujú, priznal možnosť dostať to, čo im zákon umožňuje. Nič viac a nič menej. Nie sebe - ale ľuďom, ktorí tu pracujú. Napokon - rovnako to majú zabezpečené takmer všetky ostatné kraje a nie je to ani nič výnimočné v porovnaní s inými orgánmi verejnej správy, skôr naopak. Ale ak Bajan urobí čokoľvek, treba to v médiách otočiť proti nemu. Veď keby u nás odstupné nebolo, zasa by do mňa búšili, že ľuďom nedoprajem, že na nich kašlem a že sa starám len o seba. Napokon aj v médiách rezonoval predsa názor, že na úrade BSK pracuje príliš veľa ľudí - čiže bolo zle, že som ich prijímal. Stojím si za každým jedným pracovným miestom a viem obhájiť jeho opodstatnenosť. Ale zrazu je problém to, že majú zabezpečené odstupné a že ich chcem nebodaj prepúšťať. Ja však nemienim robiť žiadne masové prepúšťanie, takže to vôbec nie je o mne. Ale ak tak bude chcieť urobiť nový župan a nebude sa mu páčiť kolektívna zmluva, má možnosť ju zmeniť - po dohode s odborármi. Takže celá „kauza“ je výkrikom do tmy a evidentnou snahou o opätovné očierňovanie niekoho, kto médiám (alebo niekomu inému?) nesedí - prekrútením a neúplným informovaním. Ale na to si už zvykám. Na čo si však nezvyknem, je urážanie ľudí, ktorí vo verejnej správe pracujú - u mňa na úrade sa nemali ako v bavlnke - museli tvrdo, odborne a často nad rámec svojich povinností pracovať. Z mojej strany im patrí vďaka.

A vo štvrtok ďalšia „senzácia“ vo farbách Nového času – odchodné až 10 tis. Eur a prilepší si vraj aj riaditeľ úradu, aj šéfovia desiatich odborov aj ďalší úradníci. Veď je to nezmysel ! Odchodné je iba v prípade odchodu do dôchodku a odstupné dostane len ten, komu zrušia pracovné miesto! A nič také neplánujem! Hovorí teda denník Nový čas o čistkách, ktoré pripravuje nový župan a ktoré sa budú dotýkať desiatok ľudí na úrade?

Ak chce nový župan prepúšťať súčasných pracovníkov a dosadiť si svojich ľudí – pôjde o nadštandard, čistky, alebo o racionálne uvažovanie? Ak by to urobil Bajan – bolo by to nehorázne ale ak to urobí Frešo, bude to správne?

Komu vlastne má slúžiť takáto špinavá kampaň? A čo bude nasledovať, že Bajan spôsobil, že rok má 365 dní? Alebo dokonca tretiu svetovú vojnu?

Neraz som si prečítal, že predvolebná kampaň do vyšších územných celkov nebude zaujímavá. Potom, že nie je zaujímavá. Aj to, že vyššie územné celky sú len akýmsi umelým produktom. Vlastne aj my, ktorí tam pracujeme, sme zbytoční. Župa ako žumpa.
Priznám sa, čakal som v kampani viac odborných argumentov a menej podpásových úderov a prázdnych emócií. Viem, že boj s médiami sa nedá vyhrať. Ale dosť ťažko som počas uplynulých rokov niesol nezáujem médií o činnosť „vucky“. Nemali sme škandály a na písanie o projektoch musí byť niekto, kto tomu aj rozumie. Chýbali. A pred voľbami prišla snaha o škandalizovanie a akože senzácie. V novinárskych kruhoch sa hovorí, že len zlá správa je dobrá správa. Toto je zlá správa, ktorá je ešte horšia ako zlá. Pre žurnalistiku i pre spravovanie vecí verejných.
Mrzí ma aj neúspech nezávislých kandidátov do zastupiteľstva. Partokracia sa presunula až do regiónu. Buď sa s tým naučíme žiť, alebo sa to pokúsime zmeniť. Prihováral by som sa za zmenu.
Ďakujem voličom, ktorí prišli k urnám – a vôbec ich nerozdeľujem podľa toho, komu dali svoj hlas. Tento blog píšem s vedomím toho, že by sme sa mali odblokovať. Z nášho života sa vytráca zodpovednosť za život budúcich generácií. Mám troch synov a aj preto viem, o čom hovorím. Politici často rozmýšľajú len v horizonte volebných období. A vo farbách, ktoré majú blízko k čiernonobielemu videniu sveta i samých seba. To je veľmi málo. Rád by som sa aj ďalej podielal na zmene takéhoto spôsobu myslenia i konania – lebo ho považujem z dlhodobého pohľadu za nebezpečné i škodlivé zároveň.
Novému županovi blahoželám. V kampani hovoril, že je a bude aktívny. Sú vlastnosti, ktoré spoločné nemáme – táto nás ani v budúcnosti nerozdeľuje. Neblok(g)uje.

Článkom zo soboty 21. novembra 2009 pod názvom „Bajan pomohol súkromníkom k obchodu storočia“ denník Pravda prekročil všetky hranice novinárskej etiky a morálky a zapojil sa do predvolebného boja. Autori článku Ľ. Kostelanský a S. Pacherová nerobia svoju novinársku prácu ale klamú, zavádzajú a špekulujú napriek tomu, že fakty sú im známe.

Sám Bajan nepomohol nikomu – o kúpe pozemku rozhodlo zastupiteľstvo, v ktorom predseda nemá hlasovacie právo. A „ZA“ zahlasovali všetci prítomní poslanci za SDKÚ-DS, KDH a SMK.

Len niekoľko faktov a súvislostí, ktoré v článku chýbajú a ktoré celú tému nielen skresľujú ale aj kriminalizujú:
1. Kúpu pozemku schválilo v júni 2008 zastupiteľstvo vrátane poslancov SDKÚ-DS, KDH a SMK, predseda nehlasuje.
2. Kúpna cena pozemku bola 287 mil. Sk (t.j. 3.200,- Sk za m2,) pričom súdnoznalecký posudok v tom čase znel na 387 mil. Sk – župa teda ušetrila 100 mil. Sk.
3. Župa s pozemkami nekšeftovala. Vlastné nemá a ani mesto nebolo schopné ani ochotné poskytnúť pozemok na halu, na ktorú bola na základe prieskumu verejnej mienky i prieskumu medzi športovými zväzmi spoločenská objednávka. Župa zakúpila taký pozemok, ktorý nie je ničím zaťažený, je určený na šport a rekreáciu a má výhodnú polohu.
4. Územným konaním sa hodnota pozemku viac ako zdvojnásobila, dnes má podľa znaleckého posudku č. 31/2009 hodnotu 620 mil. Sk.
5. V Dozornej rade 1. župnej, a.s. má svojich zástupcov aj SDKÚ-DS, KDH a SMK.
6. Nikdy som nerokoval s pánom Jaromírom Fullaufom zo spoločnosti Wellfree. Jeho výrok o tom, že som mu nechcel bezplatne odovzdať predmetný pozemok, len dokazuje, že ja s pozemkami nekšeftujem.
Žiadne zo špekulácií, obvinení a ohováraní sa doposiaľ nepotvrdili a tí, čo ich rozširujú, nemajú žiadne relevantné dôkazy. Projekt multifunkčnej arény, ktorá nie je financovaná z verejných zdrojov, je na Slovensku jedinečný a inovatívny. Bratislavský samosprávny kraj pripravil podmienky, teraz je už ďalší postup v rukách súkromného investora a budúceho prevádzkovateľa, ktorí vyberajú architekta a stavebníka.
Neviem, kto je za neustálym spochybňovaním celého projektu. Nepredpokladám, že sú to hokejisti, hádzanári, volejbalisti, stolní tenisti, haloví futbalisti..., teda športovci, ktorým nik za uplynulých 20 rokov nič nepostavil. Nebudú to ani ich diváci. Nebudú to ani slovenskí umelci, ktorí sú vďační za každý nový priestor a už vôbec nie zahraničné hviezdy. Ľudia, ktorí by do novej haly mohli chodiť na výstavy a kongresy? Ťažko. Skôr to bude niekto, komu prekáža, že aj veľké projekty sa dajú realizovať bez štátnych peňazí a mimo straníckych a iných vplyvov a s nimi spojených záujmov.
Ja a ani moji spolupracovníci z projektu nijako neprofitujeme – ak má niekto iné dôkazy, jeho povinnosťou je oznámiť to orgánom činným v trestnom konaní. Ja dávam podnet na začatie trestného stíhania. Lebo to už nie je o hale či o pozemku ale o škandalizácii Bajana a ovplyvňovaní volebnej kampane.

Keď som pred mnohými rokmi sledoval napríklad účastníkov osláv SNP, tak mi moja mladícka drzosť nedovolila čo len pomyslieť na to, že aj ja raz budem pamätníkom. Stalo sa.
Tak, ako teraz mnohí, aj ja spomínam na November 1989. Som pamätník. Úplne presne si pamätám, ako som 16. novembra 1989 rozbiehal v Bratislave prvú neštátnu taxislužbu na Slovensku. V meste s nedostatkom taxíkov sme prvý deň ľudí vozili zadarmo...
Spomínate si? BP taxi. A bola strašná fujavica.
Preto ak myslím na November 89, tak aj ako na rok, ktorý nám otvoril nové príležitosti. Na Leškovej, už po „novembri“ sme spolu so Zuzanou Mistríkovou, Mikym Čurikom, Tonom Popovičom alebo Paľom Králikom spúšťali Fun Rádio. Prvé súkromné. Ale teraz nechcem hovoriť len o podnikaní. Hovorím o možnosti rozhodovať sám o sebe – a to nielen v profesijnom uplatnení, ale napríklad aj prostredníctvom slobodných volieb.
Dnes ľudí k urnám zadarmo vozia podvodníci, ktorí si aj takto kupujú ich hlasy. Taxikári s ľudskou lenivosťou, chamtivosťou a hlúposťou. Pred dvadsiatimi rokmi mi nenapadlo, že niečo také bude možné. Ani to, že k voľbám príde len 20 percent voličov.
Aj preto sa chcem poďakovať všetkým, ktorí využili svoje volebné právo. Samospráve dávajú zmysel svojprávni a zodpovední.
Ďakujem za vašu dôveru v prvom z ďalších mnohých kôl, ktoré nás ešte čakajú v regióne aj pri riešení problémov, ktoré jeho hranice presahujú.

Úprimne sa priznám, že to, čo sa deje v predvolebnej kampani, naozaj prekročilo všetky moje „očakávania“. Toľko nenávisti, arogancie, zákernosti, čo sa spustilo voči mne (naposledy i mojej rodine) je neskutočné. Tak, ako sú samosprávne kraje nepopulárne a málo známe, tak je teraz populárny „kampaňový kritik“. Na všetky možné spôsoby. Niektoré možno len na pousmiate či pokrútenie hlavou, niektoré ma však chladným nenechávajú. Nie som konfrontačný typ. Nevyžívam sa ani v hádkach a ani v zosmiešňovaní svojich súperov. Je to trápne a nedôstojné. Zároveň som však medzi ľuďmi, s ktorými sa dobre cítim. Ako každý... A tak som zorganizoval v sobotu večer „kortešačku“ tak trochu v mojom „folklórnom“ štýle – ako by možno napísal nejeden kampaňový kritik. V petržalskom Zrkadlovom háji sa zišli moji priatelia folkloristi z celého Slovenska, zaspievali, zatancovali. Nám Bratislavčanom... Padlo niekoľko mýtov. Akože Bratislava proti všetkým. Naopak, prišli príjemní ľudia z celého Slovenska. O sile peňazí. Lebo priateľstvo, dôvera, podpora ľudí medzi sebou a dnes tak vzácna vzájomná žičlivosť sa kúpiť nedajú. Napríklad. O predvolebnej konfrontácii. Lebo konfrontáciu potrebujú tí, ktorým chýbajú argumenty.
Bol to úžasný večer o skutočných hodnotách v živote s úžasnými ľuďmi. Na javisku i v hľadisku. Práve ten krásny a úprimný spôsob povedať a zaspievať o tom, čo je skutočné, „človečenské“ a ignorovať tie umelé pravdy a zlobu bolo skutočnou odpoveďou na tú obrovskú mieru negativizmu, čo sa na nás denno-denne valí z televízie, rozhlasu či dennej tlače. Padol aj ďalší mýtus – že ľudia nemajú o voľby ani o mítingy záujem. Majú... „Zrkadláč“ bol plný usmievajúcich sa a pospevujúcich ľudí.
Preto sa chcem poďakovať mojim priateľom folkloristom zo súboru Šarišan, Skorušina z Liesky, ľudovej hudbe Pecníkovcov či Borievke, ale aj úžasnej Monike Kandráčovej, Miškovi Filovi a stále úžasnému Jankovi Ambrózovi. Za to, že prišli a že sú takí, akí sú v dobe takej, aká je... A že nás donútili spolu porozmýšľať o skutočných hodnotách, vážnych veciach a dobe, ktorú žijeme. A že sa to dá aj s úsmevom či pesničkou na perách... Bez krvavých očí...
Ďakujem všetkým, ktorí prišli, zabávali sa a dokázali, že folklór nie je až tak retro a už vôbec to nie je nadávka.

Rozpočet na budúci rok, ktorý schválila Národná rada Slovenskej republiky, nedáva samosprávam priveľké dôvody na optimizmus. V porovnaní s minulými rokmi počíta s dramaticky nižším výberom daní z príjmov fyzických osôb. A z neho žijú obecné ako i regionálne samosprávy.
Pre Bratislavský samosprávny kraj to znamená, že môže počítať s príjmami o 20 percent nižšími, ako v roku 2008. Takže nás čaká triezvy, konzervatívny rozpočet, ktorý bude stabilizovať situáciu v školách, sociálnych zariadeniach a v cestnom hospodárstve. Nebude priestor pre nevyskúšané experimenty. To, čo teraz ľuďom sľubujú rôzni kandidáti, znamená, že nevedia, dokonca ani len netušia, aké sú mantinely rozpočtu Bratislavského samosprávneho kraja. Rovnako jasné je, že kraj bude musieť naďalej využívať aj iné zdroje financovania svojich aktivít.
Nič sa, žiaľ, ani v budúcom roku nezmení na tom, že z celého objemu financií, ktoré na Slovensko môžu prísť z európskych fondov, môže náš kraj čerpať len asi 1 percento. Aj to nie na rekonštrukcie škôl, ciest, či sociálnych zariadení, ale len na regeneráciu sídiel – čo je parketou miest a obcí. Ďalej na vedomostnú ekonomiku, regionálnu a mestskú hromadnú dopravu, inovácie a technologické transfery a informatizáciu. I tu sme však už v tomto období dokázali maximum – postupne realizujeme niekoľko projektov obcí a miest v celkovej hodnote viac ako 2,3 mil. eur. Prvým z nich bol areál voľného času na šport, oddych, hry či na organizovanie kultúrno - spoločenských podujatí v Novej Dedinke. Do konca roka 2010 pribudne cyklistický chodník medzi Bernolákovom a Ivankou pri Dunaji a v Sološnici opravia centrum obce a zrekonštruujú verejné osvetlenie. Začiatkom budúceho roka zrekonštruujú v Senci Farské námestie a do konca tohto roka bratislavská mestská časť Nové Mesto zrevitalizuje verejné priestranstvo Jahodová. Obec Zohor opraví svoje centrum, Igram a Veľký Biel chcú dokončiť regeneráciu sídiel v obciach.
BSK spolu s hlavným mestom Bratislava využívajú aj ďalšie možnosti – po vyhlásení výzvy boli podané projekty na financovanie projektov informačného a tarifného zabezpečenia Bratislavskej integrovanej dopravy. Tie budú určené na nákup dispečerského riadiaceho systému, palubných počítačov, označovačov cestovných lístkov s čítačkou čipových kariet, zavedenie zástavkového informačného systému a nákup elektronických informačných tabúľ a predajných automatov novej generácie.
Ďalšou možnosťou, ako prilepšiť rozpočtu BSK aj v budúcnosti, sú kvalitné a úspešné projekty na dotácie z ministerstiev. V rokoch 2007 – 2008 sme pripravili a zrealizovali viac ako sto takýchto projektov z dotácií ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny v celkovej hodnote viac ako 41 mil. Sk. (1.367-tis. €). Z týchto finančných prostriedkov sme mohli inštalovať v našich sociálnych zariadeniach výťahy pre imobilných klientov, vymeniť podlahy za protišmykové, realizovať bezbariérové vstupy, nakúpiť zariadenia pre ľahšiu manipuláciu s telesne postihnutými klientmi, ale aj modernizovať kotolne, stravovacie prevádzky a pod.
Bratislavský samosprávny kraj bol mimoriadne úspešný aj v čerpaní prostriedkov grantu z Islandu, Lichtenštajnska a Nórska prostredníctvom Finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru a Nórskeho finančného mechanizmu. Náš projekt Komplexného centra hydroterapie, ktoré bude slúžiť najmä pre telesne či mentálne znevýhodnených, ale aj pre širokú verejnosť, sa umiestnil v národnom i medzinárodnom hodnotení na prvom mieste. Akékoľvek prerušenie vybudovaných kontaktov a zmena kurzu v samospráve Bratislavského kraja bude znamenať veľký krok späť. A to pocítia zase len a len občania.
Prílišný optimizmus sa teda v súvislosti s budúcoročným rozpočtom kraja očakávať nedá, i tak však existujú riešenia, ktoré sme dokázali využiť už v minulosti.

Elektronické mýto sa nebude týkať pravidelnej autobusovej prímestskej dopravy. Na minulotýždňovom spoločnom rokovaní sme sa na tom zhodli s predsedom vlády SR Róbertom Ficom a splnomocnencom vlády SR pre diaľnice Ing. Igorom Chomom. Ako predseda združenia samosprávnych krajov som považoval za svoju povinnosť rokovať v tejto veci aj pre ostatné kraje aj preto, aby sme nemuseli zvyšovať ceny cestovného. Prečo práve teraz rokovanie tohto druhu? Pretože teraz sa stanovujú pravidlá mýtneho na možno desiatky rokov dopredu. Do cien cestovných lístkov by bolo nutné len v prípade Bratislavského kraja podľa hrubých prepočtov premietnuť náklady vyššie o takmer 1 mil. Eur ročne. Podarilo sa. SDKU-DS však zrazu kričí, že to nie je dobré.

Opreli sme sa o ustanovenie, ktoré obsahuje tak zákon o elektronickom mýte ako aj ním novelizovaný zákon o pozemných komunikáciách a ktoré stanovuje, že za autobusy pravidelnej prímestskej autobusovej dopravy sa mýto neplatí. Za takto sformulovaný zákon hlasoval v decembri 2006 v Národnej rade SR aj klub SDKU-DS, okrem iných aj pán poslanec Ivan Štefanec. Dnes však už má názor iný – ako povedal pre denník SME („Štát ratuje mýtneho víťaza“, sobota 31.10.2009, str. 7) – upozorňuje na to, že prísľub Róberta Fica o oslobodení prímestskej dopravy od mýta podľa neho budú musieť zaplatiť daňoví poplatníci. Pán poslanec buď nevie, za čo v parlamente hlasoval, alebo SDKU-DS jeho ústami zastáva názor, že mýto majú platiť aj prímestské autobusy a predstavitelia jeho strany tým pádom budú presadzovať zdraženie cestovného.
Alebo len SKDU potrebuje v tejto dobe kritizovať za každú cenu - aj za cenu vlastného gólu, keďže kritizuje aj to, čo podporuje.